Je prirodzené, že predstava naučiť sa po anglicky rýchlo a bezbolestne je veľmi podmanivá. Dnešná doba by sa dala okrem iného charakterizovať aj ako doba skratiek – ponúka riešenia, ako dosiahnuť naše ciele ľahko a rýchlejšie. Z tejto túžby vychádza aj mnoho „prevratných“ metód učenia sa jazyka, ktoré sa nám snažia nahovoriť, že aj v učení jazyka existuje vždy zázračná skratka, ako sa dostať k vytúženému cieľu. Skratka, o ktorej z nevysvetliteľných dôvodov doteraz nikto nepočul alebo ju nikto intenzívne nevyužíval. Možno tu trochu vidieť paralelu s rôznymi „prevratnými“ diétami. A tak na princípe hesla „Nikto vám nedá viac, ako vám my vieme sľúbiť“ sa rôzni podnikatelia v oblasti dietológie snažia ponúknuť skratku (rozumej riešenie), ako robiť málo a dosiahnuť veľa. Často však zabúdame, že v oboch prípadoch, či je to chudnutie, alebo naučenie sa jazyka, je potrebné vyvinúť úsilie. (Chcem tu zdôrazniť, že hovorím o učení sa cudzieho jazyka, nie získavaní materinského jazyka.) Predovšetkým média nás učia, že existujú metódy, ktoré nás naučia veľa pri minimálnej námahe. Všetko však, čo má zmysel robiť, si vyžaduje istý stupeň úsilia a času. Pre mňa, jazykára, je prinajmenšom úsmevné, keď sa mi pán v rádiu snaží nahovoriť, že keď si kúpim CD, na ktorom mi iný pán predčítava vety striedavo po anglicky a slovensky, sa stane zo mňa anglicky hovoriaci človek, bez toho, aby som robil čokoľvek iné. O pár minút ma ďalšia rádiová pani informuje o tom, že sú aj také jazykové školy, ktoré vás naučia jazyk x-krát rýchlejšie. Rozmýšľam nad slovami „naučia“ a „..krát rýchlejšie“ a o paušalizácii jazykového vzdelávania a relativizácii individuality. Nasleduje dopravný servis a po ňom opäť tá istá pani zopakuje meno školy a pripomenie, že angličtina sa dá zvládnuť aj x-krát rýchlejšie a jednoduchšie, aby v tom mali poslucháči jasno. … dopravný servis je dobrá vec. Prepínam stanicu, kvôli hudbe. A hľa, o pár okamihov iná pani prezentuje ďalšiu metódu učenia sa jazykov v hladine alfa. „… to sme tu už tiež mali. Ľudia sú však tvory zábudlivé, asi kúpim zopár walkmanov,“ ironicky si poviem sám pre seba. Rozumiem – žijeme vo svete biznisu. Ani ja, ani nik nežije zo vzduchu. Keď však počujem podobné reklamné heslá a sľuby, pýtam sa, kde končí úprimný úmysel sprostredkovania kvalitného vzdelania a začína bezhlavý marketing a hlad po zisku.
Dnes je „in“ robiť málo a očakávať veľa. Čo tam po tom prísloví o koláčoch a práci. Radi počúvame, že existuje iný, ľahší spôsob. Každý deň v nás médiá živia presvedčenie, že potrebujeme takú alebo onakú skratku. Mnohí tužia byť štíhli, aby boli atraktívni. Mnohí tužia hovoriť cudzím jazykom, aby sa v dnešnom globalizovanom svete nestratili. Pozor však, aby sme si nekupovali len túžbu a sľuby a nesponzorovali niečí marketing. Cédečka, prevratné, rýchle metódy učenia sa či chudnutia – bez systematického úsilia a trpezlivosti sú to len vzdušné zámky a zbožné priania. Darmo, tie najchutnejšie koláče zrejme nikdy nebudú až tak úplne bez práce.
