Keď sa učíme cudzí jazyk máme pocit, že slovíčka sú jedinými nositeľmi významu, pretože niečo znamenajú. Gramatické časy však rovnako prispievajú k formovaniu významu. Každý čas situuje slovesnú frázu niekde inde v čase – každý čas vyjadruje iný časový aspekt.
Niekedy sa človek aj naučí ako sa formálne používa nejaký čas (že tam je have ak pomocné sloveso, že sloveso je v treťom tvare apod.), no ak nemá dostatočný kontakt s jazykom alebo nemá nikoho, kto by mu pomohol, môže nadobudnúť pocit, že to čo používa používa správne, hoci opak môže byť pravdou.
Predprítomný čas je pre mnohých taký mysteriózny anglický čas. V slovenčine nijako extra nevyjadrujeme, a preto máme pocit, že je buď nepotrebný alebo jednoducho nejaká vymyslená hlúposť.
Predprítomný čas však nie je žiaden „vymyšľanec“ a má svoje opodstatnenie v anglickom jazyku.
V prvom rade si uvedomme názov tohto času v slovenčine – predprítomný – ale aj v angličtine – present perfect.
Áno je pravda, že pre naše slovenské uši znie tento čas ako minulý (vysvetlím neskôr), no je dôležité si uvedomiť, že je to čas prítomný.
Tomu nasvedčuje aj jeho prvé a snáď aj najdôležitejšie použitie. Vyjadrovanie životnej skúsenosti, to čo sme od niekedy (napríklad od nášho narodenia) doteraz, doposiaľ a teda do prítomnosti zažili.
Ak môžeme do slovenskej vety dosadiť alebo ak chceme vyjadriť že sme niečo doteraz, doposiaľ, už vo svojom živote urobili alebo neurobili, bude to zaručene tento čas, čas predprítomný.
I have written an email in English. (Už som napísal email v angličtine.)
Kedy? Už vo svojom živote – doteraz.
Predtým, než sa ponoríme hlbšie do tajov tohto času, pozrime sa bližšie na jeho formálnu stránku – ako ho tvoríme.
Ako už iste viete, každý anglický čas má svojej pomocné sloveso. V čase predprítomnom je to HAVE / HAS.
I HAVE WRITTEN AN EMAIL IN ENGLISH.
WRITTEN predstavuje čosi, čo v slovenčine voláme príčastie minulé. Ak nie ste lingvista alebo učiteľ angličtiny, tento pojem je pre vás nepodstatný a môžete naň pojem pokojne zabudnúť.
Zdá sa mi, že ľudia sa niekedy ani nezamýšľajú, čo to vlastne tento tvar slovesa je.
V angličtine máme tri tvary slovies:
1.tvar – neurčitok: write (písať)
2. tvar – minulý čas: wrote (písal)
3. tvar – príčastie minulé: written (písaný/napísaný)
V prípade pravidelných slovies je 2. a 3. tvar identický (play – played – played).
Slovenčina vs. angličtina
Možno si to neuvedomujeme, no niekedy aj v slovenčine používame presne takú istú vetnú skladbu na vyjadrenie predprítomnného aspektu ako v angličtine. Zoberme si slovenskú vetu:
Mám umyté auto.
I have washed the car.
Nielen preklad je v tomto prípade absolútne identický, ale aj význam.
Vetou Mám umyté auto (I have washed the car) z časového hľadiska nevyjadrujem, že som ho umyl včera, predvčerom, minulý týždeň – všetko čo vyjadrujem je, že auto je už umyté.
Všetko mi znie ako minulý čas
Niekto však môže namietať „Ale v slovenčine veľa viet znie ako keby boli v minulosti, a v angličtine používame na ich vyjadrenie predprítomný čas jednoduchý (present perfect simple). Ako mám vedieť aký čas kedy použiť?“
Skúsme teda vyššie uvedenú slovenskú vetu ešte viac poslovenčiť. Možno by ste namiesto „Mám umyté auto.“ povedali „Umyl som auto.„
Teraz nám ta veta po slovensky znie ako by bola v minulosti, a tak prirodzene cheme použiť v angličtine minulý čas. No zdanie klame.
Akokoľvek túto vetu budeme otáčať, nikdy nebudeme vedieť odpovedať na otázku kedy som to auto umyl? Z časového hľadiska (a je jedno či v slovenčine či v angličtine), jediné čo z tejto vety dostaneme je, že som to auto už umyl a teda – že je už umyté – nič viac.
A toto je zásadný rozdiel medzi minulým a predprítomným časom. Z predprítomného času nikdy nebudeme vedieť vyžmýkať kedy v minulosti sa daná situácia odohrala.
Jediné čo tento čas vyjadruje je čo sa už stalo alebo nestalo, no nikdy nie kedy v minulosti sa to stalo, na to je určený čas minulý.
V slovenčine slovenčine znie neohrabane, keď poviem „Včera mám umyté auto.“ rovnako ako v angličtine znie neohrabane „I have washed my car yesterday.“
Akonáhle zadefinujete kedy v minulosti sa niečo stalo, potom to bude automaticky minulý čas a nie čas predprítomný.
Predprítomný čas vyjadruje iba to, že niečo sa už stalo alebo nestalo.
Minulý čas vyjadruje kedy v minulosti sa niečo stalo.
Predprítomný a minulý čas – rozdiely
V prípade predprítomného času nevieme kedy sa situácia udiala. V prípade minulého času je to naopak jasné. Poďme si to demonštrovať na pár názorných príkladoch.
I've finished the email. – Už som dokončil ten email. (Nevieme kedy, vieme len, že sa to už doposiaľ, doteraz stalo. Vidíte ten prítomnostný aspekt?)
I finished the email two hours ago. – Pred dvoma hodinami som dokončil ten email. (Tu naopak vieme presne, kedy v minulosti sa niečo udialo – pred dvoma hodinami.)
Hoci obe vety znejú v slovenčine ako minulé (dokončil vs. dokončil), v angličtine je medzi nimi rozdiel, lebo vyjadrujú rozdielne pohľady na to, kedy sa niečo udialo.
I have already been in the USA. (nevieme kedy som tam bol, len že som tam doteraz už bol)
I was in the USA when I was a student. (vieme kedy som tam bol – keď som bol študent)
Typické príslovky s predprítomným časom
Z vyššie uvedeného je teda logické, že príslovky ako already (už), yet (už – v otázkach), not yet (ešte nie) a never (ešte nikdy) sa vo väčšine používajú práve s časom predprítomným (present perfect).
Už som ti to povedal. I have already told you.
Ešte som ti to nepovedal. I haven't told you yet.
Už som ti to povedal? Have I told you yet?
Nikdy som ti to nepovedal. I have never told you.
Predprítomný čas jednoduchý používame aj keď chceme vyjadriť slovenské „práve teraz“ v zmysle len pred malou chvíľou. V angličtine na to používame príslovku „just“ v kombinácii s predprítomným časom.
Práve prišli na letisko. They've just arrived at the airport.
Oveľa viac príkladov a prekladov ako aj vysvetlenie tohto času po anglicky nájdete v mojom videu na YouTube kanáli nášho jazykového štúdia Euphema.
Ako som už vyššie písal, študenti dokážu často zvládnuť formálnu stránku jazyka – teda vedia automaticky používať spojnie have + past participle. Niekedy však pokuľháva aplikácia tohto času a vznikajú dosť bizarné konštrukcie.
Napríklad nezriedka počúvam, a to aj od študentov z vyššou úrovňou angličtiny, vety ako:
I have been at a conference last year, and I have discussed the matter with my partners.
Dochádza k prílišnému zovšeobecneniu a následnej aplikácii predprítomného času aj na veci, ktoré sa stali v minulosti.
Na veci, ktoré sa stali v minulosti sa používa čas minulý.
Na veci, ktoré sa stali už stali, doteraz, do prítomnosti sa používa čas predprítomný.
Samozrejme, že existujú výnimky. No na to, aby sme sa mohli začať zaoberať výnimkami je najskôr potrebné si náležite osvojiť pravidlá. Američania a Briti majú niekedy trochu odlišný spôsob resp. pravidlá vyjadrovania predprítomného času. Ak sa však budete držať vyššie uvedených rád, môžete si byť istí, že hovoríte gramaticky správne bez ohľadu na to s kým sa rozprávate.
Ako so všetkým pri učení sa angličtiny aj v tomto prípade sa na začiatku budete musieť vedome „nútiť“ používať tento čas správne. Po istom čase sa však z vedomej činnosti stane činnosť automatická a predprítomný čas už nebude tým strašiakom za akého ho často pasujeme. Veľa trpezlivosti a motivácie pri učení sa angličtiny.
