Proces učenia sa cudzieho jazyka nie je nič jednoduché. Veľkou pomocou býva často skutočnosť, že svoj vlastný materinský jazyk máme viac-menej dokonale zvládnutý a vieme si uvedomovať súvislosti medzi ním a cudzím jazykom, ktorý sa učíme. V prípade, že sa jedná o dva jazyky z tej istej jazykovej rodiny, ako napr. slovenčina a poľština či ruština, čiže slovanské jazyky, nachádzame medzi nimi množstvo podobností, vďaka ktorým sa cudzí jazyk učí jednoduchšie. Ak je ale náš materinský jazyk slovanský, a cudzí jazyk, ktorý sme si zvolili, je jazyk z rozdielnej jazykovej rodiny, dajme tomu z germánskej, proces štúdia bude o to náročnejší. Podobne, ako je to s ľudskými rodinami, z ktorých každá má vlastné zvyky a zvláštnosti, aj jazykové rodiny sa líšia rozdielnymi pravidlami, ktoré musíme rešpektovať. A presne tak je to aj so slovenčinou a angličtinou – slovanským a germánskym jazykom.
Jednou zásadnou odlišnosťou medzi týmito dvomi jazykmi je slovosled (angl. word order). Slovenčina je flektívny jazyk, t.z. jazyk, v ktorom sa slová ohýbajú pomocou koncoviek. My Slováci si to neuvedomujeme, pretože je to náš materinský jazyk a hovoríme ním od útleho detstva, no pre cudzincov je fakt drina naučiť sa všetko to skloňovanie a časovanie. Avšak práve vďaka týmto koncovkám, ktoré naznačujú vzťahy medzi jednotlivými vetnými členmi, si môžeme dovoliť v slovenčine rozhádzať vetný slovosled, ako sa nám páči, a veta bude vždy zrozumiteľná a dávať ten istý význam.
V angličtine je to presne naopak. Je to neflektívny jazyk, čiže neskloňuje ani nečasuje. Ešte do stredoveku bola flektívnym jazykom a dôkazom toho je zopár “pozostatkov” ohýbania v podobe koncoviek, ako je napríklad veľmi neobľúbené -s, ktoré musíme v prítomnom čase pridávať za sloveso v tretej osobe jednotného čísla (he works, she speaks, it snows), stupňovanie prídavných mien (cold-colder-coldest) či osobné zámená, ktoré v iných pádoch ako v nominatíve menia svoju podobu (I-me, he-him, she-her, we-us, they-them). Povieme si teda, “aký je angličtina ľahký jazyk! Ako dobre, že sa nemusím otravovať s ohýbaním!”. Všetko má ale svoju daň. Absencia koncoviek si vyžiadala pevný slovosled, od ktorého v podstate závisí celý význam vety a ktorý musíme striktne dodržiavať.
Nie je to ale žiadna veda a keď si zapamätáte nasledujúci vzorec ako otčenáš a budete sa ním riadiť, garantujem vám, že tak predídete mnohým nedorozumeniam a zjednodušíte si proces transformovania myšlienok do slov. Viem, že je to ťažké, ale keď budete chcieť povedať vetu v angličtine, skúste sa odosobniť od slovenčiny a usporiadať slová takto:
Čo je podmet (angl. subject)?
Podmet je podstatné meno alebo zámeno v nominatíve, čiže v prvom páde v skloňovaní (kto-čo), napr. pes – the dog.
Čo je sloveso (angl. verb)?
Sloveso je slovo vyjadrujúce dej, napr. hrýzť – bite.
Čo je predmet (angl. object)?
Predmet je vetný člen, ktorý rozvíja sloveso a môže byť vo všetkých ostatných pádoch okrem nominatívu, napr. muža – the man.
Skúsme si teraz demonštrovať dôležitosť slovosledu v slovenčine a angličtine.
Slovenčina – voľný slovosled:
Pes pohrýzol muža. / Muža pohrýzol pes.
– význam sa nemení, či začneme podmetom alebo predmetom. Vďaka koncovke -a v slove muža vieme, že muž bol pohryzený psom.
Angličtina – pevný slovosled:
The dog bit the man. – Pes pohrýzol muža.
The man bit the dog. – Muž pohrýzol psa.
Úsmevné, no výstižné – jasne tu vidíme, že zamenením podmetu za predmet sa úplne zmenil význam vety. Pointa: vždy sa striktne držte fixného slovosledu podmet-sloveso-predmet.
Prirodzene však nekomunikujeme len prostredníctvom holých viet, preto sa nám do tejto rovnice často zamieša aj príslovkové určenie (angl. adverbials), a to spôsobu (manner), miesta (place) a času (time). V tomto prípade sa vzorec pevného slovosledu doplní takto:
Zopár príkladov:
Otázky
Pri otázkach si musíme zapamätať jednu zásadnú vec, a tou je obrátený slovosled (inverted word order). Obrátená je na ňom pozícia podmetu a slovesa, čiže otázku vždy začíname slovesom, pokračuje podmet a napokon zvyšok vety. Angličtina tu má však ešte jednu komplikáciu naviac. Pomocné slovesá (helping verbs/auxiliary verbs). Bez nich správne otázku skrátka nevytvoríte. Nazývajú sa pomocné, pretože nemôžu vo vete existovať samostatne, ale sú vždy spojené s hlavným slovesom (main verb). Ide o do/does v prítomnom čase, did v minulom čase, have/has v predprítomnom čase, had v predminulom a will v budúcom čase.
Vzorec pre tvorenie otázok teda bude vyzerať takto:
Nikdy nezačínajte otázku hlavným slovesom. Je to lákavé, keďže slovenčina to tak robí, ale zneli by ste takpovediac “ako Taliani” 🙂
Páči sa ti to? – ✔ Do you like it? x Like you it?
Videla ten film? – ✔ Did she see the movie? x Saw she the movie?
Zvyšná časť vzorca je presne taká istá ako v oznamovacích vetách, teda po predmete nasleduje príslovkové určenie spôsobu, miesta a času.
! Výnimkou je sloveso BYŤ, pretože v otázke nepotrebuje žiadne pomocné slovesá:
Napr. Is he a doctor? / Were you tired? / Are these keys yours? / Is she at home?
Posledná vec, ktorá vie ešte pri otázkach narobiť neplechu, sú predložkové väzby. Ak sa na sloveso viaže predložka, umiestníme ju na koniec otázky:
Odkiaľ pochádzaš? – Where do you come from?
S kým cestuješ? – Who are you traveling with?
Čo počúvaš? – What do you listen to?
Za kým si šiel? – Who did you go to?
Pre koho pracuješ? – Who do you work for?
Existenčná väzba “there is/there are”
U slovenských študentov nie najobľúbenejšia vec, čo vyplýva z toho, že v slovenčine nič podobné nepoužívame. Ide teda o kombináciu There + be + podstatné meno na vyjadrenie toho, že niečo existuje. Používame ju takmer výlučne so slovesom byť, a to keď chceme oznámiť novú informáciu o tom, že niekto alebo niečo je/bolo/bude na istom mieste/v istom čase. Povedzme, že sme v hoteli a chceme povedať:
“Na recepcii je veľmi milá pani.” Mechanický (a nesprávny) preklad by bol:
“At the reception is a very nice lady.” Čiže skladba:
príslovk.určenie + sloveso + predmet (→CHYBA – chýbajúci podmet)
Zatiaľ čo príslovkové určenie na začiatku vety nie je chybou – môžeme ho tam dať, ak chceme túto informáciu zdôrazniť, hneď za ním musí bezpodmienečne nasledovať podmet. A ten nám nahradí väzba there is:
“At the reception there is a very nice lady.”
Podobné príklady:
“Na jeho stole je zopár dokumentov.”
“There are a couple of documents on his desk.”
“Všade bol prach.”
“There was dust everywhere.”
“Budúci týždeň je skúška.”
“There is an exam next week.”
O anglickom slovoslede, jeho pravidlách aj výnimkách, by sa dalo písať ešte neskutočne veľa, no cieľom tohto článku bolo vypichnúť tie najpodstatnejšie zásady, ktoré vám, dúfam, pomohli a objasnili spôsob usporiadania slov vo vetách. Hlavne si vždy pamätajte poradie podmet-sloveso-predmet and you’re good to go 🙂