Obsah kurzu
GRAMATIKA
0/66
Zadarmo online kurz angličtiny pre samoukov | Nižšia úroveň
    Obsah lekcie

    Grammar

    Vyjadrovanie prítomnosti (Expressing the present)

    Prítomný čas jednoduchý používame v angličtine, keď chceme vyjadriť náš  zvyk, veci, ktoré často robievame, alebo zvykneme robievať.

    • Rovnako tento čas slúži na vyjadrovanie faktov.

    Týmto časom nevyjadrujeme činnosti, ktoré práve teraz prebiehajú.

    Keďže je tento čas jednoduchý, k slovesu sa nepridávajú žiadne koncovky a sloveso je takmer v všetkých osobách rovnaké.

    Výnimkou je tretia osoba jednotného čísla – he, she, it  (on, on, to),kedy sa k slovesu pridáva -s

    I like running.
    We like running.
    They like running.

    ale

    He likes running.
    She likes running.

    Ak chceme v tomto čase vytvoriť zápor, použijeme don't + neurčitok slovesa, čo je vlastne obdoba slovenského ne-

    V prípade he, she, it sa používa doesn't + neurčitok slovesa, doesn't = does not

    Ak sa chceme opýtať na to čo niekto zvyčajne robieva, čo je jeho zvykom resp. na nejaký fakt, použijeme otázku v prítomnom čase jednoduchom, teda s pomocným slovesom Do… ktoré bude vo vete prvé – pred osobou. V tretej osobe jednotného čísla (he, she, it) sa použije pre tento účel Does…

    Krátka odpoveď: použijeme pomocné sloveso, ktoré sme použili na začiatku otázky -> do

    • Yes, I do.
    • No, I don't.

    Does she go to work at 7? (Chodieva do práce o siedmej?)

    • Yes, she does.
    • No, she doesn't.

    Tieto otázky voláme Wh- otázky, pretože sa začínajú jedným z týchto opytovacích zámen:

    What – čo /aký, aká aké
    Who – kto
    Why – prečo
    When – kedy
    Where – kde
    Which – ktorý
    How – ako

    V tomto prípade je takéto opytovacie zámeno absolútne prvé (rovnako ako v slovenčine) a potom nasleduje klasický slovosled otázky.

    Prítomný priebehový čas je kombináciou pomocného slovesa byť v prítomnom čase (I'm, you are, he is, we are atď.) a slovesa s príponou -ing.

    • Ak chceme teda vyjadriť, že niečo robíme práve teraz alebo v tomto období použijeme priebehový čas.

    V angličtine používame tento čas aj keď nehovoríme o činnosti, ktorá prebieha práve v tomto okamihu, ale v tejto dobe.

    Prítomný priebehový čas sa môže použiť na vyjadrenie  budúcnosti, predovšetkým keď ide o cestovanie, stretávanie sa, alebo iné vopred dohodnuté činnosti.

    Tzv. frekvenčné príslovky v angličtine vyjadrujú frekvenciu čiže ako často niečo robíme.

    Odpovedajú teda na otázku: How often? (Ako často?)

    Keďže vyjadrujú „ako často“ niečo robievame, používa sa s nimi prítomný jednoduchý čas. Otázku teda tvoríme s Do/Does.

    Tieto, poväčšine jednoslovné frekvenčné príslovky, nevymedzujú presne ako často vykonávame/nevykonávame nejakú činnosť:

    Z hľadiska gramatiky je zaujímavá ich poloha vo vete. Tieto frekvenčné príslovky totižto stoja medzi osobou a plnovýznamovým slovesom

    Zjednodušene môžeme povedať, že frekvenčné príslovky stoja vždy pred plnovýznamovým slovesom.

    V prípade, že chceme frekvenčnú príslovku použiť so záporom, frekvenčná príslovka bude v drvivej väčšine prípadov nasledovať za ním.

    Ak je sloveso byť (I am, you are, he is, …) jediným slovesom vo vete, frekvenčná príslovka bude nasledovať vždy za slovesom byť (be), nezávisle od toho či ide o kladnú alebo zápornú vetu.

    „Sometimes“ a „usually“ môžu stáť aj na úplnom začiatku vety.

    Ak však chceme vyjadriť presnejšiu frekvenciu napr. twice a year (dvakrát do roka), every year, once a week, … takéto viacslovné frázy na vyjadrenie frekvencie dáme na úplný koniec vety.

    Niekedy ich však môžeme dať aj na úplný začiatok vety, predovšetkým ak by ich použitie na konci vety mohlo viesť k omylom a nedorozumeniam:

    V nasledujúcom príklade veta správne informuje, že prastarého otca navštevujeme raz do týždňa

    Ak však v použijeme tú istú frekvenčnú frázu na konci…

    …mohlo by to byť chápané tak, že prastarý otec žije v domove dôchodcov len raz do týždňa. V angličtine to funguje často tak, že príslovka modifikuje to sloveso, ku ktorému je bližšie.

    Všeobecne po frekvenčných príslovkách takmer výlučne používame prítomný jednoduchý čas. Jednou z výnimiek je frekvenčná príslovka „always“.

    „Always“ môžeme niekedy použiť aj s prítomným priebehovým časom.

    • s týmto časom príslovku „always“ používame, keď chceme vyjadriť, že daná situácia alebo daná činnosť, je do istej miery pre nás iritujúca.

    Zjednodušene môžeme povedať, že príslovku „always“ používame takýmto spôsobom v prípadoch, kedy by sme v slovenčine použili trochu slangový výraz „furt“.

    Nie každé sloveso sa dá použiť v priebehovom čase. Niektoré slová vyjadrujú stav alebo pocit, nie činnosť. V priebehovom tvare sa teda nepoužívajú ani v prípade, keď myslíme „práve teraz“.

    • pre tieto slovesá je charakteristické že ich neviete vedome ovplyvniť.
      I know this man. (neviem ovplyvniť, či ho poznám alebo nie – proste ho poznám).
      I smell something nice.
      (neviem ovplyvniť, že to cítim, nemám nad tým kontrolu.)
      I like this film. 
      (neviem ovládať to či niečo mám rád alebo nie)

    Tieto slová nevyjadrujú činnosť, ale stav a z toho dôvodu ich voláme stavové slovesá.

    Stavové slovesá:

    Niekedy môžeme v angličtine vyjadrovať prítomnosť aj pomocou minulého času. Inak tomu však nie je ani v slovenskom jazyku.

    Slovenské vety, ktoré začíname slovom „keby“ používame na vyjadrovanie prítomného stavu a robíme to pomocou slovesá v minulom čase.

    • podobným spôsobom vyjadrujeme aj želania v prítomnom čase