Grammar
Nepriama reč (Reported speech)
Rozdiely medzi tvorením nepriamej reči medzi slovenčinou a angličtinou
Grammar POINT
Nepriamu reč (Reported speech) v angličtine používame, keď chceme reportovať, komentovať alebo oznámiť niekomu čo niekto iný povedal.
Peter said that … (Peter povedal, že..)
Veľa Slovákov by zrejeme vetu „Peter povedal, že to pošle.“ do angličtiny preložilo ako:
Peter said (minulý čas) that he will send it (budúci čas)
Takéto „miešanie“ časov ako v slovenčine však v angličtine nie je bežné. Keď reportujeme, že niekto niečo povedal v minulosti (Peter said…), tak aj to, čo dotyčný vtedy povedal, by malo byť reflektované v minulosti.
Správne bude táto veta vyzerať takto:
Peter said that he would send it.
Najbežnejšou chybou, ktorú často v angličtine teda robíme, je to, že uvedieme niečo v minulosti a potom pokračujeme s budúcim časom presne tak, ako to robíme v slovenčine:
Neviem, kde je. Povedal, že príde.
I don’t know here he is. He said he will come. (Nesprávne)
I don’t know where he is. He said he would come. (Správne)
- keď chceme zmeniť priamu reč (direct speech) na nepriamu reč (reported speech), časy/slovesá zmeníme nasledovne:
prítomný čas (present simple) → minulý čas (past simple)
prítomný priebehový (present continuous) → minulý priebehový (past continuous)
minulý čas (past simple)/predprítomný čas (present perfect) → predminulý čas (past perfect → had + príčastie minulé)
can → could
should → should
may → might
must → had to
Je to vlastne, akoby sme pôvodné sloveso, ktoré bolo v priamej reči posunuli o jednu úroveň „hlbšie“ do minulosti. Takto naznačujeme, že to, čo hovoríme, bolo v minulosti, že vlastne iba reprodukujeme, čo sme kedysi od niekoho počuli.
V nepriamej reči meníme aj príslovku času a miesta, a to nasledovne:
this → that
here → there
today → that day
tomorrow → the following day
yesterday → the previous day
last week → the previous week
next week → the following week
Tvorenie otázok
Keď meníte otázku z priamej reči na nepriamu, otázka už nebude otázkou, ale bežnou oznamovacou vetou (presne to isté robíme aj v slovenčine).
na začiatku časti vety, ktorou hovoríme čo nám niekto povedal používame if/whether (či)
„Are you married?“ → He asked me if I was married
„Do you live here?“ → He asked me whether I lived there.
Nepriama reč a rozkazovací spôsob (imperative)
Ak je veta (v priamej reči) v rozkazovacom spôsobe, na vytvorenie nepriamej reči nám bude stačiť len neurčitok s „to“.
„Sit down!“, said the teacher. → My teacher told me to sit down.
Pozor!
Ak je veta v zápore, nezabúdajme, že záporné slovo not umiestňujeme pred to + neurčitok.
„Don't move!“, he said.
He told me not to move.
